Investitúra Rádu sv. Lazára na hrade Stará Ľubovňa dňa 3.9. 2022.

Dňa 3.9.2022  sa konala Investitúra Rádu svätého Lazara Veľkopriorát Slovensko v kaplnke svätého Michala archanjela  na hrade Stará Ľubovňa pri príležitosti 86. výročia založenia komendy rádu na Slovensku.

Na sv. omši a investitúre sa zúčastnili    Veľkobailiff  Rádu sv. Lazára v Českej republike J.E. Ing. Ondrej Farka KCLJ s doprovodom , J.E. Veľkoprior  Rádu sv. Lazára v Poľsku MUDr. Pawel Skowronek GCLJ s doprovodom , J.E. Veľmajster Rádu sv. Václava so sprievodom, za Rád maltézskych rytierov Český veľkopriorát sa zúčastnil   Chev.  MUDr. Peter Buday .

Svätú omšu celebroval J.E. Mons. Andrej Imrich Emeritný spišský  biskup.

Video svätej omše

https://www.uschovna.cz/zasilka/CQASU833M5AD39TK-3HN/

Pohrebná svätá omša za zosnulého kardinála Jeho Eminenciu Jozefa Tomka – 16.8.2022

Kázeň v plnom znení J.E. ThLic Dominika kardinála Duku, ktorú predniesol v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach, tak ako ju zverejnila Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska .

„Vaša Excelencia, otcovia arcibiskupi, biskupi, oltárni spolubratia, diakoni, ctihodné sestry a bratia, milí priatelia, bratia a sestry v Kristovi,

lúčime sa tu v Košiciach na východnom Slovensku, v Dóme svätej Alžbety s otcom kardinálom Jozefom Tomkom, mužom Cirkvi, mali by sme asi písať s veľkým „M“. Jeho život a smrť nám to potvrdzujú, ale potvrdzuje nám to aj veľkosť Cirkvi. Lúčime sa s veľkým synom Slovenska, Východniarom, Udavčanom, ktorý až do konca svojho života hutoril. Tak sa predsa s vami lúčil pri vašej poslednej púti do Ríma.

Lúčime sa s kardinálom rímskej cirkvi, ktorý počas svojho života zohrával nielen slovenskú úlohu. To je istým spôsobom dôvod, prečo chcem aj ja na tomto mieste s vami poďakovať. Bol oporou našej cirkvi v bývalom Československu, o čom svedčia aj materiály Štátnej bezpečnosti a československých spravodajských služieb. Ich záznamy slúžia ku cti mužovi, ktorý nezradil a nepoškvrnil svoju hruď, ako hovorí básnik.

Naposledy som sa s otcom kardinálom stretol tu v Košiciach počas minuloročnej návštevy Svätého Otca Františka. Zamyslenie sa nad celým jeho životom, ktorý sa začína v Udavskom až po jeho koniec, je v súčasnej dobe nielen výzvou, ale aj ozvenou nádeje pre vás najmladších, možno aj pre najmenších.

Nie je potrebné sa obávať o svoju budúcnosť, pretože Boh je a bude s vami, ako bol s ním. Vaše kroky, prekonané prekážky, niekedy odreté kolená a lakte, myslené nielen doslovne, ale aj metaforicky, sa zapíšu do vašej identity a stanú sa formačnými prvkami vášho života, ktorý môže byť vždy jedinečný a veľkolepý, aj keď nemusíte byť kardinálom.

Sledoval som študijnú a, dá sa povedať, vedeckú kariéru otca kardinála. Jeho prvé magisterské a doktorandské práce sa týkajú štruktúry cirkvi, zakladania biskupstiev na Slovensku v 18. storočí. Uvedomme si, že pri vytváraní nových cirkevných provincií a diecéz bol skutočne dôležitým poradcom s kompetenciami a skúsenosťami.

Narodil sa tu na východnom Slovensku, kde v každej dedine nájdeme minimálne tri alebo štyri svätyne – rímskokatolícku, gréckokatolícku, pravoslávnu, protestantskú teda kalvínsku alebo luteránsku. Môžeme si všimnúť jeho významné diela a aktivity v rámci ekumény. To nebola ekuména akademicky a cirkevne-politicky ladeného preláta, ale bola to ekuména života, životnej praxe.

3fotky v galériiKardinál Tomko s rodičmi.Zdroj: archív Ľudovíta Behúna

Je to on, ktorý je postavený do čela novovznikajúcej inštitúcie v živote Cirkvi po Druhom vatikánskom koncile, a tou je úrad generálneho sekretára Synody biskupov. Nie, dnes nezačíname od nuly, ale môžeme povedať, že pokračujeme v tom diele, ku ktorému ho pozval Pavol VI, pápež koncilu, muž veľkého dialógu, ktorý začal napĺňať faktický svetový rozmer Cirkvi.

Otec kardinál Jozef Tomko mohol na konci vidieť, ako sa rozrástlo toto dielo, na ktorom sa nepochybne plne podieľal. Úvahy o tom, že poľský pápež vytvorí slovanský tandem, poľsko-slovenský alebo poľsko-československý tandem, s kardinálom Tomkom ako štátnym sekretárom, neboli v pláne Božej Prozreteľnosti. Politika kardinála štátneho sekretára Casaroliho, založená na politike uvoľňovania, nebola v krajinách sovietskeho impéria Cirkvou a biskupmi celkom prijatá.

Do čela tejto cirkevnej politiky sa postavil sám pápež Wojtyła, svätý Ján Pavol II., veľký pápež tisícročia. Čo mali spoločné? Poznanie dvoch diktatúr, ktoré sa snažili zvrátiť Boží poriadok, zbaviť človeka, národy a štáty ich slobody a utvoriť z nich poslušnú masu novodobých otrokov ideológie. Otcovi kardinálovi pripadla iná úloha, a dovolím si povedať, úloha druhého muža Cirkvi.

Je vymenovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Bol synom národa, ktorý nielenže nevlastnil kolónie, ale vedel, čo znamená strata suverenity a nedostatok národnej a politickej slobody. To boli najhlavnejšie témy, ktoré hýbali dvoma tretinami sveta, a tu kardinál Jozef Tomko zastával úrad ľudovo nazývaný „červený pápež“.

Áno, on mal hlavné slovo pri výbere a menovaní biskupov, pri zriaďovaní nových diecéz a pri určovaní základných podmienok a vzťahov medzi Svätou stolicou a miestnymi cirkvami v Afrike, Ázii a iných regiónoch. Bola to veľká príprava na rozvoj Cirkvi v tých oblastiach, ktoré dnes plne reprezentujú našu Cirkev.

3fotky v galériiKardinál Jozef Tomko ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov v Burundi, september 1996.Zdroj: reuters

Vieme, že jeho talent rozpoznal už zosnulý biskup Jozef Čársky, ktorý ho poslal na štúdium do Ríma. Za kňaza bol vysvätený v Lateránskej bazilike. V tej, kde bol schválený slovanský liturgický jazyk, preklady Písma a liturgia, získava účasť na poslaní Ježiša Krista, jediného kňaza Nového zákona. Jeho porozumenie a pochopenie bohatstva Cirkvi, ku ktorému patrí aj dielo svätých Cyrila a Metoda, ktorí preniesli naše stredoeurópske kraje do vtedajšieho sveta kultúry a civilizácie.

Vtedy vedľa Východorímskej a Západorímskej ríše, povstáva Veľká Morava, ktorá je istým spôsobom základom našej existencie. Po vzniku nového štátu po prvej svetovej vojne, na ktorom sa podieľal pápežský legát Achille Ratti, neskôr Pius XI., mohol minister zahraničných vecí ČSR v roku 1928 napísať svojmu prezidentovi, že to bola Svätá stolica, ktorá určením hraníc diecéz zabezpečila naše štátne hranice.

Bolo to po rokovaniach v Locarne v roku 1925, keď už západné mocnosti naznačili, že nás opúšťajú. Pamätajme si tieto skutočnosti aj dnes a pochopíme aj kroky mladého kňaza Jozefa Tomka, ktorý sa stáva vicerektorom a ekonómom československého pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme. To mohlo existovať aj vďaka nemu a slovenskej emigrácii, jej veľkolepej hospodárskej a finančnej podpore.

Tak ako by náš spoločný štát v roku 1918 nevznikol, keby nebolo Clevelandskej, Chicagskej a Pittsburskej deklarácie, keď nemožno poprieť významnú a rozhodujúcu pomoc slovenských kňazov v USA. Vieme, že práve východ Slovenska, rodisko otca kardinála, má veľké spojenie s rodákmi spoza oceánu.

To ho viedlo aj k založeniu Ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1959, keď tento ústav znamenal pre slovenský katolicizmus veľkú podporu aj v príprave a formácii kňazského dorastu. To sú skutočnosti, ktoré nemôžem vynechať a musím ich s úžasom obdivovať.

Myslím si, že najmä pre nás, ktorí sme prijali sviatostný podiel na kňazstve Ježiša Krista, je potrebné pripomenúť kázeň otca kardinála pri príležitosti zlatího jubilea jeho kňazstva. Rád by som zacitoval pani Dagmar Halasovú, manželku nášho prvého spoločného veľvyslanca pri Svätej stolici po roku 1989, ktorá už takmer tridsať rokov s obdivom hovorí: „Áno, je to Kristov kňaz.“ A keď pochválila homíliu otca kardinála, povedal: „Ale, pani Dagmar, keby som neveril tomu, čo konám, nemohol by som žiť.“

Myslím si, že práve prežívanie Kristovho kňazstva, prežívanie krásy a veľkosti Kristovho kňazstva je jedným z najdôležitejších nie odkazov, ale najdôležitejšou výzvou pre vás, chlapci, mladí muži, a to nielen na území Košickej diecézy, ale je to výzva pre celú Európu. Jeho slová patria vám: „Vy mladí potrebujete ideály. Kristus vám ich dáva, nasledujte ich! Je to ťažké? Ale On je s vami a bude vo vás pôsobiť a bude vašou silou pre vás, pre blížnych.“

Na sviatok svätého Dominika sa ma jeden muž strednej generácie opýtal, čo dnes Cirkev potrebuje. Bez rozmýšľania som odpovedal – chýba viera. K tomu nám napovedá sám otec kardinál: „Pestujte túto vieru tak, aby nielen Košice, Košická diecéza, aby celé naše Slovensko znovu ožilo v krstnom kúpeli, aby sa obnovilo v Kristovi, v línii našej cyrilometodskej tradície.“

Otec arcibiskup Alojz Tkáč vyhovel prosbe zosnulého otca kardinála, aby mohol byť pochovaný v košickej katedrále. Splnil túto prosbu a všetko nechal pripraviť pre prípad smrti. Dnes je deň, keď sa tohto úkonu ujímame. Identita človeka, a teda aj kardinála Jozefa Tomka, nám ukazuje nie plynúcu, neukotvenú existenciu človeka, ale vedomie totožnosti vyrastajúcej z rodinného krbu, z rodnej dediny, z rodného kraja a vlasti.

3fotky v galériiNa snímke zľava kardinál Jozef Tomko a Svätý Otec František sa zdravia počas stretnutia s mladými na Štadióne Lokomotíva v Košiciach 14. septembra 2021.Zdroj: TASR

Príslušnosť k miestnej cirkvi je určujúcim faktorom pre každého katolíckeho kresťana, ale najmä pre kňaza. Citujem z homílie otca kardinála počas Missa Chrismatis na Zelený štvrtok 23. marca 1989 tu v košickej katedrále:

„A ja vás môžem uistiť, že aj ja som takto túžil, preveľmi túžil sláviť raz eucharistickú obetu s vami v tomto historickom Dóme, poslednej katedrále Západu, ktorá aj pre mňa je ako rodná mať. V košickom Dóme, uprostred veriacich tejto diecézy, ku ktorej ma viaže nielen pôvod, ale aj láska. …

Košická cirkev, tá partikulárna Cirkev, tá čiastka tajomného tela Kristovho, ktorá žije na území Košického biskupstva a tak veru aj tam nájdete tri ľalie, znak Košickej diecézy.“ Z týchto ľalií vyrástla aj ľalia blahoslavenej Anny Kolesárovej. Dovoľte mi, aby som sa na záver poďakoval ako nástupcovi kardinála Jozefa Berana, ktorý svojho času s otcom kardinálom Jozefom Tomkom zdieľal rímsky exil, ako nástupcovi kardinála Františka Tomáška, ktorý, ako zaznamenávajú kroniky spravodajských služieb, sa mnohokrát radil s kardinálom Tomkom o postupe, ako ďalej pracovať pre slobodu Cirkvi a našich národov. Sám by som chcel poďakovať za všetky stretnutia, za jeho otcovské, ale veľmi hlboké rady a ponaučenia, a dovolím si povedať, za jeho priateľstvo.

Medzi nami bola nielen nerovnosť veku, ale aj skúseností, a preto môžem povedať, že žiak zostane svojmu učiteľovi vždy vďačný. Otec kardinál Jozef, Pán Boh zaplať za všetko, čo si vykonal pre Kristovu cirkev, pre naše cyrilometodské zeme. Právom nesieš spolu so sv. Jánom Pavlom II. podiel na návrate slobody, za ktorú vďačíme všemohúcemu a milosrdnému Bohu, príhovoru Matky nášho Pána Ježiša Krista Sedembolestnej a našim svätým ochrancom, svätým Cyrilovi a Metodovi.

Pán Boh zaplať!

 

Medzi tými čo sa boli pokloniť pamiatke Jeho Eminencie Otca Kardinála Jozefa Tomka a zapísali sa do kondolenčnej knihy boli aj členovia Rádu sv. Lazára Veľkopriorát Slovensko.

Slávnostná svätá omša v Oščadnici pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie.

15. augusta sa zástupcovia Vojenského a špitálneho Rádu sv. Lazara Jeruzalemského
zúčastnili slávnostnej hodovej svätej omše pri príležitosti sviatku Nanebovzatej Panny Márie vo
farnosti Oščadnica. Slávnostnú svätú omšu celebroval J.E. Mons. Andrej Imrich, emeritný
spišskonovoveský biskup, koncelebrovali dekan JCLic. Marián Vojtek a miestny farár PeadDr. Ondrej
Rašovec.
Krásne slnečné počasie prilákalo hojnú účasť veriacich, ako domácich tak i zo širšieho okolia,
ktorí prišli ďakovať a vyprosovať od Matky Božej hojnú pomoc a ochranu ako aj orodovať
a vyprosovať skrz jej syna Ježiša Krista od Nebeského Otca hojnosť Božej milosti a darov Ducha
Svätého. Malebný kostolík zasadený do horského prostredia Kysuckých Beskýd bol postavený na
vrchole Kalvárie v rokoch 1945 – 1948 ako poďakovanie za ochranu počas druhej svetovej vojny, keď
na jej konci prechádzal obcou vojnový front a hrozilo vypálenie osád za pomoc partizánom. Na
mocný príhovor Bohorodičky však nedošlo k tomu najhoršiemu a front prešiel obcou bez ujmy na
ľudských životoch. Túto skutočnosť pripomenul aj otec biskup Imrich vo svojej homílii ako aj slová
svätého Otca Františka o úcte k našim predkom, seniorom, ktorí nám zanechali krásne diela
vytvorené svojim umom a prácou svojich rúk a stále sú užitoční pre našu spoločnosť. Spoločne teda
prosme a vzývajme: „ Nanebovzatá Panna Mária oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame a nech
dedičstvo otcov nám zachová Pán.“
Atavis et Armis

Púť k svätej Filoméne v Spišskom Podhradí.

Dňa 11.8. sa zástupcovia Vojenského a špitálneho Rádu sv. Lazara Jeruzalemského na pozvanie Vsdp. doc. Hedr. Ľuboslava Hromjáka PhD. zúčastnili  10. jubilejnej  púte k svätej Filoméne , ktorá sa v 32. týždni roka konala v Spišskom Podhradí .

https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/svata-filomena-dala-o-sebe-vediet-po-1500-rokoch.xhtml

Belgický kňaz Damián de Veuster  sa v roku 1873 dobrovoľne prihlásil na misijnú službu na ostrov smrti  Molokai , na ktorý boli doslovne vyhnaní malomocní – chorí na lepru dnes nazývanú aj Hansenova choroba . V  tom čase  tento  rehoľník založil na havajskom ostrove Molokai kostol zasvätený svätej Filoméne a všemožne sa staral o ľudí tam žijúcich a postihnutých touto chorobou. Pápež Ján Pavol II. ho 4. júna 1995 za blahoslaveného . Za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt  XVI. dňa 11.októbra 2009.

Rímsko katolícka cirkev , Farnosť Spišské Podhradie , živý prenos

Živý prenos

 

 

Svoju šľachetnú dušu odovzdal Pánovi Jeho Eminencia kardinál Jozef Tomko.

cit: “ S bolesťou srdci a zároveň s nádejou na vzkriesenie oznamujeme, že dnes 8. augusta 2022 v Ríme v skorých ranných hodinách vo svojom bydlisku v Ríme v kruhu najbližších spolupracovníkov odovzdal svoju šľachetnú dušu Pánovi Jeho Eminencia kardinál Jozef Tomko. Pozývame všetkých, aby ho zahrnuli do svojich modlitieb. Ďalšie informácie o pohrebných obradoch v Ríme a o pohrebných obradoch v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach, kde bude pochovaný, poskytneme v najbližšom čase.“ 

cit: “ „Kardinál Tomko, ktorý dnes zomrel v Ríme, slúžil celému svetu. Poďakujme sa v modlitbe za jeho horlivosť, ktorá ho v ňom sprevádzala,“ uviedol v prvej reakcii na úmrtie slovenského kardinála Jozefa Tomka predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislav Zvolenský. “

 

Pomoc útulku Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom.

Veľkopriorát Slovensko mal to potešenie pomôcť Útulku Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom niekoľkými balíkmi najmä oblečenia pre obyvateľov tohto  zariadenia poskytujúceho potrebnú  duchovnú a  sociálnu komplexnú pomoc ľuďom , ktorí sa dostali do situácie , že pomoc potrebujú.  Na záberoch je vdp. otec Vladimír Maslák  spravujúci zariadenie Dobrý pastier a Milan Ćavajda OLJ.

 

Arcibiskupom Prahy sa stal J.Ex. Mons. Ján Graubner.

Mons. Jan Graubner

Arcibiskupom Prahy sa stal J.Ex. Mons. Jan Graubner

Pápež František prijal zrieknutie sa pastoračnej správy metropolitnej arcidiecézy Praha, ktoré mu predložil kardinál J.Ex.  Dominik Duka OP. Za pražského arcibiskupa menoval J.Ex. Mons. Jana Graubnera, premiestňujúc ho z metropolitného sídla Olomouc. V piatok 13. mája menovanie zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice.

Jeho Excelencia  73-ročný Mons. Jan Graubner, ktorý je momentálne aj predsedom Českej biskupskej konferencie, pochádza z Brna. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1973.  V roku 1990 bol vysvätený za titulárneho biskupa Tagarie a pomocného biskupa Olomouca. O dva roky neskôr sa stal arcibiskupom metropolitom Olomouca.

J.Ex. Mons. Jan Graubner je predsedom Českej biskupskej konferencie od roku 2020. Na čele biskupského zboru bol rovnako v období 2000-2010. Od roku 1991 je predsedom Českej katolíckej charity. V rámci Konferencie biskupov Českej republiky bol v minulosti predsedom komisie pre charitu a delegátom pre misie.

List otca arcibiskupa  primasa českého J.Ex. Mons. Jána Graubnera .

Mons. Jan Graubner

 

Mariánska hora v Levoči – otváracia sv. omša 2.7.2022

V 26. týždni roku 2022 sa opäť uskutočnila púť na Mariánskej  hore. Medzi pútnikmi mal svoje zastúpenie aj Veľkopriorát Vojenského špitálskeho Rádu sv. Lazara Jeruzalemského.

Dar cirkevnému priorovi Mons. JE. kardinálovi Pennisi

u 27, 2022

IL GRAN BALIATO DI SICILIA HA DONATO L’ANELLO PASTORALE CON LO STEMMA DI GRAN PRIORE ECCLESIASTICO DELL’ORDINE A MONS. PENNISI

Il Gran Baliato di Sicilia ha fatto realizzare e donato a Mons. Michele Pennisi, in occasione della fine del suo mandato come Arcivescovo di Monreale, l’anello pastorale con lo stemma di Gran Priore Ecclesiastico dell’Ordine di San Lazzaro di Gerusalemme, fatto realizzare dalla ditta ASCIONE di Torre del Greco, la quale dal 1855 è specializzata nella lavorazione del corallo e dei cammei.

Alla consegna dell’anello, oltre all’attuale reggente del Gran Baliato, il Cancelliere Paolo Tronca, hanno presenziato il Gran Balì Emerito ed alcuni alti ufficiali del Consiglio di Governo, oltre al nuovo arcivescovo di Monreale Mons. Gualtiero Isacchi, il quale ha benedetto l’anello pastorale prima della sua consegna a Mons. Pennisi.


THE GRAND BAILIWICK OF SICILY DONATED THE PASTORAL RING WITH THE COAT OF ARMS OF THE ORDER’S ECCLESIASTICAL GRAND PRIOR TO MONS. PENNISI

On the occasion of the end of his term of office as Archbishop of Monreale, the Grand Bailiff of Sicily had the pastoral ring with the coat of arms of the Grand Ecclesiastical Prior of the Order of St. Lazarus of Jerusalem made and donated to Monsignor Michele Pennisi, made by the company ASCIONE of Torre del Greco, which has specialised in working coral and cameos since 1855.

Present at the delivery of the ring, in addition to the current regent of the Grand Bailiwick, Chancellor Paolo Tronca, were the Grand Bailiff Emeritus and some high officials of the Government Council, as well as the new Archbishop of Monreale, Monsignor Gualtiero Isacchi, who blessed the pastoral ring before its delivery to Monsignor Pennisi.

International Hospitaller Report 2021.

Dom sv. Lazára v Martine

Dňa 3.6.2022 sa uskutočnil deň otvorených dverí v Dome sv. Lazara v Martine .

Príhovor J.E. Veľkopriora Capt. Stanislava HolákaPhD. GCLJ  počas dňa otvorených dverí pri vysvätení kaplnky sv. Lazara.

scan_20220605195752

 

 

Deň otvorených dverí v Dome sv. Lazara .

https://www.martin.sk/den-otvorenych-dveri-v-neziskovej-organizacii-benetrix-n-o/d-83857

 

Nový Dom sv. Lazára v Martine.

BENETRIX, n.o.- Dom svätého Lazára je zariadenie sociálnych služieb  v meste Martin, časť Priekopa s kapacitou sto prijímateľov o ktorých sa stará s úctou a láskou 55 zamestnancov. Snažíme sa o vytvorenie dôstojného a bezpečného prostredia pre našich seniorov, aby im to pripomínalo čo najviac ich vlastný domov. Prihliadame na ich individuálne potreby a schopnosti.

Cirkevný Veľkoprior Mons. Michele Pennisi GCLJ bol menovaný apoštolským administrátorom Arcidiecézy Monreale.

IL GRAN PRIORE ECCLESIASTICO MONS. MICHELE PENNISI NOMINATO AMMINISTRATORE APOSTOLICO DELL’ARCIDIOCESI DI MONREALE

(Mons. Michele Pennisi, GCLJ, Gran Priore Ecclesiastico dell’Ordine di San Lazzaro, Arcivescovo Emerito ed Amministratore Apostolico dell’Arcidiocesi di Monreale)

Mons. Michele Pennisi, GCLJ, Gran Priore Ecclesiastico dell’Ordine di San lazzaro di Gerusalemme, a norma del diritto canonico è cessato, per limiti di età, da Arcivescovo di Monreale, assumendo la carico di Amministratore Apostolico e mantenendo il titolo di Arcivescovo Emerito di Monreale.

Il nuovo Arcivescovo Eletto di Monreale è Mons. Gualtiero Isacchi, nato il 7 settembre 1970 a Lecco. È entrato nel Seminario Minore dell’Arcidiocesi Metropolitana di Milano e successivamente nel Seminario Diocesano di Albano Laziale. Nel 1990 è entrato nel Seminario Filosofico-Teologico Internazionale Giovanni Paolo II a Roma, conseguendo il Baccalaureato in Sacra Teologia presso la Pontificia Università Lateranense.

Il 7 dicembre 1994 è stato ordinato presbitero, incardinandosi nella Diocesi di Albano.

Ha ricoperto i seguenti incarichi: Vicario Parrocchiale di S. Eugenio I Papa (1994-1999); Direttore del Centro Diocesano Oratori e Direttore dell’Ufficio Diocesano di Pastorale Giovanile (1997-2006); Direttore dell’Ufficio di Pastorale Vocazionale (1998-2000); Parroco di S. Eugenio I Papa (1999-2004); Membro del Consiglio Presbiterale Diocesano (dal 2003); Membro del Consiglio Pastorale Diocesano (dal 2004); Direttore del Seminario Vescovile (2004-2006); Direttore ad interim dell’Ufficio Comunicazioni Sociali (2005-2006). Dal 2006 finora è stato Vicario Episcopale per il Coordinamento della pastorale e dal 2010 Economo Diocesano.

Sarà ordinato vescovo e farà il suo ingresso in Monreale nel prossimo mese di luglio.


THE ECCLESIASTICAL GRAND PRIOR MONS. MICHELE PENNISI APPOINTED APOSTOLIC ADMINISTRATOR OF THE ARCHDIOCESE OF MONREALE

(Msgr. Gualtiero Isacchi, Archbishop Elect of Monreale)

Mgr Michele Pennisi, GCLJ, Ecclesiastical Grand Prior of the Order of St Lazarus of Jerusalem, in accordance with canon law has ceased to be Archbishop of Monreale due to age limit, taking on the role of Apostolic Administrator and retaining the title of Archbishop Emeritus of Monreale.

The new Archbishop Elect of Monreale is Mgr Gualtiero Isacchi, born on 7 September 1970 in Lecco. He entered the Minor Seminary of the Metropolitan Archdiocese of Milan and later the Diocesan Seminary of Albano Laziale. In 1990 he entered the John Paul II International Philosophical-Theological Seminary in Rome, obtaining a Baccalaureate in Sacred Theology from the Pontifical Lateran University.

On 7 December 1994 he was ordained a priest, incardinated in the Diocese of Albano.

He has held the following positions: Parish Vicar of S. Eugenio I Papa (1994-1999); Director of the Diocesan Oratory Centre and Director of the Diocesan Youth Pastoral Office (1997-2006); Director of the Vocational Pastoral Office (1998-2000); Parish Priest of S. Eugenio I Papa (1999-2004). Eugene I Pope (1999-2004); Member of the Diocesan Presbyteral Council (since 2003); Member of the Diocesan Pastoral Council (since 2004); Director of the Bishop’s Seminary (2004-2006); Acting Director of the Social Communications Office (2005-2006). Since 2006 he has been Episcopal Vicar for Pastoral Coordination and since 2010 Diocesan Treasurer.

He will be ordained a bishop and will enter Monreale next July.

Začiatok dialógu o znovuzjednotenie Rytierskeho Rádu sv. Lazara z Jeruzalema.

AVVIO DEL DIALOGO PER LA RIUNIFICAZIONE DELL’ORDINE DI SAN LAZZARO DI GERUSALEMME

(Sua Eccellenza Don Francisco de Borbón von Hardenberg e Sua Eccellenza il Conte Jan Dobrzenský z Dobrzenicz)(

Si è svolto la scorsa settimana, presso la Cancelleria dell’Ordine di San Lazzaro a Madrid, un incontro tra Sua Eccellenza Don Francisco de Borbón von Hardenberg e Sua Eccellenza il Conte Jan Dobrzenský z Dobrzenicz, in rappresentanza delle rispettive Obbedienze, per l’avvio del dialogo che dovrebbe condurre alla riunificazione fra i due più importanti rami dell’Ordine di San Lazzaro.C

L’incontro si è svolto in spirito fraterno ed amichevole ed i due Gran Maestri hanno identificato scopi e obiettivi comuni. Entrambe le parti sono determinate a trovare una soluzione e un percorso comune per raggiungere l’obiettivo della riunificazione.

Sono previsti ulteriori incontri.

L’Obbedienza di Orléans, della quale è capo il Conte Jan Dobrzenský z Dobrzenicz, è nata nel 2004, con il distacco di un gruppo di cavalieri da quella di Parigi e con la formazione di un nuovo gruppo sotto la guida del principe Carlo Filippo, duca d’Angiò, con il ripristino della protezione temporale del capo della Casa Reale di Francia, Henri d’Orléans, conte di Parigi, zio del duca d’Angiò.a

Nel 2008 le Obbedienze di Malta e Parigi si sono formalmente riunite con l’elezione del nuovo Gran Maestro Don Carlos Gereda y de Borbón e la conferma della protezione spirituale di Gregorio III Laham, il Patriarca greco-melchita di Antiochia a quel tempo.

Nel 2010, il Duca di Anjou, Gran Maestro dell’obbedienza d’Orléans si dimise da Gran Maestro per diventare Gran Maestro Emerito, e gli successe suo zio materno, il conte Jan Dobrzenský z Dobrzenicz, attuale Gran Maestro.


STARTING THE DIALOGUE FOR THE REUNIFICATION OF THE ORDER
OF SAINT LAZARUS OF JERUSALEM

(H.R.H. Principe Charles-Philippe d’Orléans, Duca d’Anjou, Magnus XLIX Magister Emeritus)

Last week, at the Chancellery of the Order of St. Lazarus in Madrid, a meeting took place between His Excellency Don Francisco de Borbón von Hardenberg and His Excellency Count Jan Dobrzenský z Dobrzenicz, representing their respective Obediences, to start the dialogue that should lead to the reunification of the two most important branches of the Order of St. Lazarus.

The meeting took place in a fraternal and friendly spirit and the two Grand Masters identified common goals and objectives. Both parties are determined to find a solution and a common path to achieve the goal of reunification.

(H.E. Don Francisco de Paula de Borbón y Escasany, V Duke of Seville and Grandee of Spain, Magnus XLVIII Magister Emeritus)

Further meetings are planned.

The Orléans Obedience, of which Count Jan Dobrzenský z Dobrzenicz is the head, was born in 2004, with the detachment of a group of knights from the Paris Obedience and the formation of a new group under the leadership of Prince Charles Philippe, Duke of Anjou, with the restoration of the temporal protection of the head of the Royal House of France, Henri d’Orléans, Count of Paris, uncle of the Duke of Anjou.

In 2008, the Obediences of Malta and Paris were formally reunited with the election of the new Grand Master Don Carlos Gereda y de Borbón and the confirmation of the spiritual protection of Gregory III Laham, the Greek-Melchite Patriarch of Antioch at the time.

In 2010, the Duke of Anjou, Grand Master of the Orléans Obedience resigned as Grand Master to become Grand Master Emeritus, and was succeeded by his maternal uncle, Count Jan Dobrzenský z Dobrzenicz, the current Grand Master.

Slovenský preklad

Preklady

Veľkonočné posolstvo 2022 cirkevného Veľkopriora Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazara Jeruzalemského .

MESSAGGIO DI PASQUA 2022 DEL GRAN PRIORE ECCLESIASTICO DELL’ORDINE MILITARE E OSPEDALIERO DI SAN LAZZARO DI GERUSALEMME

(Cristo Risorto – affresco XIV sec. – Cripta della Chiesa di Maria Santissima Assunta di Castelbuono – Palermo)

Carissimi Confratelli e Consorelle dell’Ordine Militare di San Lazzaro di Gerusalemme,

La Pasqua di quest’anno porta con sé tante speranze insieme a tante incertezze e sofferenze. Per sentirci tutti fratelli siamo chiamati ad essere portatori di speranza e operatori di pace, a stare vicini alle sofferenze dei malati e delle vittime di tutte le guerre, ad aprirci alla solidarietà e all’accoglienza nei confronti dei profughi Ucraini e di tutte le persone costrette a lasciare la loro patria a causa di guerre, persecuzioni e calamità naturali.

Siamo chiamati ad essere «Pellegrini di speranza». La differenza fra un pellegrino e un vagabondo sta nel fatto che il pellegrino, anche attraverso un cammino contorto non esente di dubbi, smarrimenti ed esitazioni, è mosso dalla speranza di arrivare ad una meta che dia senso alla sua vita; mentre il vagabondo è uno che vaga senza sapere dove andare, ubriacato dalle fuggevoli mode del tempo. Il pellegrino non è un camminatore solitario, ma uno che si mette in cammino insieme ad altri verso una meta comune.

La speranza si distingue dall’ottimismo, che è un atteggiamento acritico, una convinzione infondata che, non ostante la tragicità della realtà, alla fine tutto andrà bene. Nonostante il momento drammatico che stiamo attraversando noi cristiani siamo chiamati a “«sperare contro ogni speranza» (Rm 4,18) come scrive san Paolo ai Romani. Questa speranza non è solo per i vivi ma anche per coloro che sono morti. Lo stesso Paolo ha scritto: “«Se non vi è risurrezione dei morti, neanche Cristo è risorto! Ma se Cristo non è risorto, vuota allora è la nostra predicazione vuota anche la vostra fede» (1Cor 15, 13-14). Commentando questo testo il teologo evangelico Dietrich Bonoeffer scrive: “«… se Cristo non è risorto, il punto d’appoggio che regge tutta la nostra vita vacilla e tutto si infrange; la nostra vita declina verso il non senso. Ogni discorso che ha per oggetto Dio è illusorio, ogni speranza evanescente». Si dice abitualmente che “«se c’è vita, c’è speranza». In realtà è il contrario: «È la speranza che tiene in piedi la vita, che la protegge, la custodisce e la fa crescere».

La dinamica della speranza cristiana si sviluppa a partire dal riconoscimento della presenza di Gesù Cristo che si fa nostro compagno di viaggio. La scena dei discepoli di Emmaus, narrata nel Vangelo di Luca (Lc.24,13-35) è un messaggio di speranza, che ci indica il metodo educativo di Gesù Maestro, che cammina lungo la strada da Gerusalemme ad Emmaus assieme ai due discepoli amareggiati che si stanno allontanando dalla comunità; non li abbandona nel momento del dubbio e della delusione e accetta di passare da straniero. Da vero Maestro, si mette con discrezione in ascolto, lascia che emergano tutti i loro dubbi e le loro domande. L’anonimo viandante non si limita ad accompagnare i due discepoli: li stimola, li ammonisce con amore e schiude loro il senso delle Scritture per aprire la loro mente ottusa e il loro cuore inquieto allo stupore della novità inaspettata che Dio opera nella storia realizzando le sue promesse. I due discepoli, carichi di tristi pensieri non immaginano che quello sconosciuto sia proprio il loro Maestro, ormai risorto. Mentre Egli parla con loro sperimentano tuttavia un intimo «ardore», che scioglie la durezza del loro cuore. Tra le ombre del giorno in declino e l’oscurità che incombe nell’animo dei due discepoli, quello strano pellegrino è un raggio di luce che apre i loro animi al desiderio della luce piena. Gesù schiude ai due discepoli un nuovo futuro, aprendo il loro cuore a una speranza affidabile. Il misterioso ospite rimane con loro e durante la cena nel momento in cui spezza il pane e lo dona ai discepoli si aprono loro gli occhi e lo riconoscono, ma egli scompare dai loro sguardi. Quando l’incontro diventa pieno, alla luce della Parola subentra quella che scaturisce dal «Pane di vita», con cui Cristo mantiene la sua promessa di rimanere con i discepoli «tutti i giorni fino alla fine del mondo» (cfr. Mt 28,20).   I due discepoli, che da vagabondi ritornano ad essere pellegrini pieni di coraggio e di entusiasmo, tornano sui propri passi verso Gerusalemme a testimoniare agli altri discepoli da cui si erano allontanati l’esperienza gioiosa del loro incontro con il Risorto.

Anche oggi Gesù è pronto ad andare anche con coloro che si stanno allontanando dal Cenacolo e dalla comunione dei fratelli. Da risorto non smette di essere il Pastore buono che va in cerca delle pecore smarrite. Sulla strada dei nostri interrogativi e delle nostre inquietudini, talvolta delle nostre delusioni, Gesù, il divino Viandante, continua a farsi compagno del nostro incerto cammino per aiutarci a comprendere il senso della sacra Scrittura, svelarci il significato della sofferenza e della morte alla luce del Mistero Pasquale. Il racconto dei discepoli di Emmaus assicura tutti noi che, quando ascoltiamo la Scrittura e partecipiamo allo spezzare del pane nella Cena del Signore, ci riconosciamo come comunità riunita nel suo nome e ritroviamo fede, speranza e carità per essere discepoli missionari, testimoni gioiosi di Gesù Cristo Risorto.

Auguro che la luce di Gesù Cristo Risorto illumini la vita di ogni Confratello e Consorella e dei loro familiari, ci rinnovi nello Spirito e porti la speranza di un futuro di libertà, giustizia e pace al mondo intero.

+ Michele Pennisi, GCLJ

Arcivescovo di Monreale

Gran Priore Ecclesiastico dell’Ordine Militare e Ospedaliero di San Lazzaro di Gerusalemme


EASTER MESSAGE 2022 OF THE ECCLESIASTICAL GRAND PRIOR OF THE MILITARY AND HOSPITALLER ORDER OF SAINT LAZARUS OF JERUSALEM

(Risen Christ, Pietro Ruzzolone, 1484, Dome of Termini Imerese, Palermo)

Dear Brothers and Sisters of the Military Order of St Lazarus of Jerusalem,

This year’s Easter brings with it many hopes together with many uncertainties and sufferings. In order to feel that we are all brothers, we are called to be bearers of hope and peacemakers, to be close to the suffering of the sick and the victims of all wars, to be open to solidarity and to welcome Ukrainian refugees and all those forced to leave their homeland because of wars, persecution and natural disasters.

We are called to be „Pilgrims of hope“. The difference between a pilgrim and a vagabond is that the pilgrim, even through a convoluted path not free of doubts, bewilderment and hesitation, is moved by the hope of arriving at a goal that gives meaning to his life; whereas the vagabond is someone who wanders without knowing where to go, drunk on the fleeting fashions of the time. The pilgrim is not a solitary walker, but one who sets out with others towards a common goal.

Hope differs from optimism, which is an uncritical attitude, an unfounded conviction that, despite the tragic nature of reality, everything will turn out well in the end. Despite the dramatic moment we are going through, we Christians are called to „hope against hope“ (Rom 4:18) as St Paul writes to the Romans. This hope is not only for the living but also for those who have died. Paul himself wrote: „‚If there is no resurrection of the dead, neither is Christ risen! But if Christ is not risen, then our preaching is empty and so is your faith“ (1 Cor 15:13-14). Commenting on this text, the evangelical theologian Dietrich Bonoeffer writes: „“… if Christ is not risen, the point of support that holds our whole life falters and everything shatters; our life declines towards non-sense. All talk of God is illusory, all hope evanescent“. It is usually said that „if there is life, there is hope“. In reality, the opposite is true: „It is hope that holds life up, that protects it, safeguards it and makes it grow“.

The dynamic of Christian hope develops from the recognition of the presence of Jesus Christ who becomes our travelling companion. The scene of the disciples of Emmaus, narrated in Luke’s Gospel (Lk 24, 13-35) is a message of hope, which shows us the educational method of Jesus Master, who walks along the road from Jerusalem to Emmaus together with the two embittered disciples who are leaving the community; he does not abandon them at the moment of doubt and disappointment and accepts to pass as a stranger. He does not abandon them at the moment of doubt and disappointment and accepts to pass as a stranger. As a true Master, he discreetly listens to them and allows all their doubts and questions to emerge. The anonymous traveller did not limit himself to accompanying the two disciples: he stimulated them, admonished them with love and revealed to them the meaning of the Scriptures in order to open their dull minds and restless hearts to the amazement of the unexpected novelty that God brings about in history by fulfilling his promises. The two disciples, full of sad thoughts, do not imagine that the stranger is their Master, now risen. As he speaks to them, however, they experience an intimate „ardour“ that melts the hardness of their hearts. Amidst the shadows of the waning day and the darkness that hangs over the two disciples‘ souls, this strange pilgrim is a ray of light that opens their souls to the desire for full light. Jesus opens up a new future for the two disciples, opening their hearts to a reliable hope. The mysterious guest remains with them and during the meal, when he breaks the bread and gives it to the disciples, their eyes open and they recognise him, but he disappears from their gaze. When the encounter becomes full, the light of the Word is replaced by that which comes from the „Bread of Life“, with which Christ fulfils his promise to remain with the disciples „all days until the end of the world“ (cf. Mt 28:20).   The two disciples, who went from being vagabonds back to being pilgrims full of courage and enthusiasm, retraced their steps towards Jerusalem to witness to the other disciples from whom they had left the joyful experience of their encounter with the Risen Lord.

Today too, Jesus is ready to go with those who are leaving the Upper Room and the communion of brothers and sisters. As the Risen One, he does not cease to be the good Shepherd who goes in search of the lost sheep. On the path of our questions and our anxieties, sometimes our disappointments, Jesus, the divine Wayfarer, continues to be a companion on our uncertain journey to help us understand the meaning of the sacred Scriptures, to reveal to us the meaning of suffering and death in the light of the Paschal Mystery. The story of the disciples of Emmaus assures all of us that, when we listen to the Scriptures and participate in the breaking of the bread in the Lord’s Supper, we recognise ourselves as being in the midst of the Paschal Mystery.

The report of the disciples of Emmaus assures all of us that when we listen to the Scripture and participate in the breaking of the bread in the Lord’s Supper, we recognise ourselves as a community gathered in his name and we find faith, hope and charity to be missionary disciples, joyful witnesses of the Risen Jesus Christ.

I wish that the light of the Risen Jesus Christ will illuminate the lives of every Brother and Sister and their families, renew us in the Spirit and bring hope for a future of freedom, justice and peace to the whole world.

+ Michele Pennisi, GCLJ

Archbishop of Monreale

Ecclesiastical Grand Prior of the Military and Hospitaller Order of St. Lazarus of Jerusalem

Slovenský preklad

Veľkonočné posolstvo 2022..docx

Madeira – slávnostná pietna spomienka 100 rokov výročia úmrtia J.E. blahoslaveného cisára Karola I.

Dňa 1.4. 2022 sa na ostrove Madeira uskutočnila pietna spomienková slávnosť pri príležitosti 100 výročia úmrtia blahoslaveného  rakúsko – uhorského cisára Karola I. Habsburského . Slávnosti sa zúčastnili za Veľkopriorát Vojenského a špitálskeho rádu sv. Lazára Jeruzalemského  J.E. Veľkoprior Capt. Ing. Stanislav Holák KCLJ  a Mgr. Andrej Kylián  OLJ. Pripájame  TV záznam tejto významnej udalosti, kde na začiatku sprievodu v popredí Veľkoprior nášho rádu Capt. Ing. Stanislav Holák KCLJ nesie relikviu a  Mgr.  Andrej Kylián OLJ nesie obraz cisára Karola I.
https://www.jornaldamadeira.com/2022/04/01/no-centenario-do-seu-falecimento-d-nuno-bras-afirma-que-beato-carlos-e-uma-bencao-para-o-mundo/
Na obrázku môže byť 6 ľudí a stojaci ľudia
Na obrázku môže byť 11 ľudí, stojaci ľudia a vonku

Dar odevov v hodnote 40 000 eur utečencom z Ukrajiny.

DONAZIONE DI VESTIARIO PER 40.000 EURO AI PROFUGHI DELL’UCRAINA

Il Gran Baliato di Sicilia, attraverso la San Lazzaro ONLUS, il proprio braccio operativo in campo assistenziale, ha donato mille abiti nuovi, per un valore di 40.000 euro, destinati ai profughi in fuga dall’Ucraina, che saranno consegnati al confine tra Polonia ed Ucraina con il supporto della Caritas.

In questa occasione il Gran Balì ha ricordato come l’Ordine di San Lazzaro abbia una tradizione millenaria di vicinanza a tutti coloro che si trovano in difficoltà e subiscono ingiustizie e come anche in questo caso, con la ferma condanna del barbaro attacco da parte di Putin al popolo ucraino, il Gran Baliato di Sicilia intendesse dare il proprio modesto contributo per alleviare le sofferenze di chi fugge dalla guerra.

Il Gran Balì ha pure sottolineato come sia intenzione continuare nell’ormai tradizionale impegno ecumenico con le chiese ortodosse, molti rappresentati delle quali fanno parte dell’Ordine, consci del fatto che le dichiarazioni sulla guerra del Patriarca di Mosca, indegne di un pastore di anime, non rappresentano la vera anima dell’ortodossia russa.

Il Presidente della ONLUS, Giuseppe Canzone, ha aggiunto come si tratti di un piccolo sostegno concreto per i fratelli ucraini che stanno vivendo gravi disagi correlati con l’attuale stato di guerra.


40,000 EURO CLOTHING DONATION TO REFUGEES FROM UKRAINE

The Grand Bailiwick of Sicily, through San Lazzaro ONLUS, its charitable arm, donated one thousand new garments, worth 40,000 euro, for the refugees fleeing Ukraine, which will be delivered to the Polish-Ukrainian border with the support of Caritas.

On this occasion, the Grand Bailiff recalled that the Order of St. Lazarus has a millenary tradition of being close to all those in difficulty and suffering injustice and that in this case too, with its firm condemnation of Putin’s barbaric attack on the Ukrainian people, the Grand Bailiff of Sicily wished to make his own modest contribution to alleviating the suffering of those fleeing the war.

The Grand Bailiff also stressed his intention to continue the now traditional ecumenical commitment with the Orthodox churches, many of whose representatives are members of the Order, aware that the declarations on the war by the Patriarch of Moscow, unworthy of a pastor of souls, do not represent the true soul of Russian Orthodoxy.

The President of the ONLUS, Giuseppe Canzone, added that this is a small concrete support for the Ukrainian brothers who are experiencing serious hardships related to the current state of war.

Veľký Baili Talianska povýšený do hodnosti Veľkokríža.

NOMINA DEL GRAN BALÌ DI SICILIA A CAVALIERE DI GRAN CROCE DELL’ORDINE AL MERITO DELLA REPUBBLICA ITALIANA

(Insegne di Cavaliere di Gran Croce)

S.E. il Dr. Pino Zingale, GCLJ-J, Gran Balì di Sicilia dell’Ordine di San Lazzaro di Gerusalemme e Priore del Capitolo dei Cavalieri di San Lazzaro di Gerusalemme in Monreale, con decreto del Presidente della Repubblica è stato nominato Cavaliere di Gran Croce dell’Ordine al Merito della Repubblica Italiana, la massima onorificenza conferita dallo Stato.

L’Ordine è stato istituito con la Legge 3 marzo 1951, n. 178, è il primo fra gli Ordini nazionali italiani ed è destinato a „ricompensare benemerenze acquisite verso la Nazione nel campo delle lettere, delle arti, della economia e nel disimpegno di pubbliche cariche e di attività svolte a fini sociali, filantropici ed umanitari, nonché per lunghi e segnalati servizi nelle carriere civili e militari.“.

Il Presidente della Repubblica è il Capo dell’Ordine, il quale è retto da un Consiglio composto di un Cancelliere, che lo presiede, e di dieci membri, ed è articolato nei gradi onorifici di: Cavaliere di Gran Croce, Grande Ufficiale, Commendatore, Ufficiale, Cavaliere.


GRAND BAILIFF OF SICILY APPOINTED KNIGHT OF THE GRAND CROSS OF THE ORDER OF MERIT OF THE ITALIAN REPUBLIC

H.E. Dr. Pino Zingale, GCLJ-J, Grand Bailiff of Sicily of the Order of St. Lazarus of Jerusalem and Prior of the Chapter of the Knights of St. Lazarus of Jerusalem in Monreale, by decree of the President of the Republic was appointed Knight of the Grand Cross of the Order of Merit of the Italian Republic, the highest honour conferred by the State.

The Order was established by Law No. 178 of March 3, 1951, and is the first of the Italian national Orders and is intended to „reward merits acquired towards the Nation in the field of letters, arts, economy and in the performance of public offices and activities carried out for social, philanthropic and humanitarian purposes, as well as for long and distinguished services in civil and military careers“.

The President of the Republic is the Head of the Order, which is governed by a Council composed of a Chancellor, who chairs it, and ten members, and is divided into the honorary grades of: Knight of the Grand Cross, Grand Officer, Commander, Officer, Knight.

Archijerevská svätá liturgia J.E. vladyku Petra Rusnáka .

Archijerejská svätá liturgia pri príležitosti 25. výročia zriadenia Gréckokatolíckeho biskupstva v Košiciach z katedrálneho chrámu presvätej Bohorodičky .  Homília k aktuálnej situácii vo svete a spoločnosti začína od 50. minúty.

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14320/310282#3092

 

Charitatívna pomoc pre sociálne zariadenie Benetrix n.o. .

Zariadenie BENETRIX n.o. , poskytuje sociálnu a ošetrovateľskú starostlivosť pre cca sto seniorov s priemerným vekom 85 rokov . Venuje sa edukačným činnostiam , pohybovým , tvorivým a iným aktivitám.
V roku 2021 postavili altánok aby obyvatelia  zariadenia BENETRIX n.o. mohli byť na zdravom vzduchu pod strechou  pri vyššie uvedených činnostiach    v hodnote 20 000 eur a stavebnú prípravu kaplnky v hodnote 5000 eur.
V rámci charitatívnej činnosti , ktorú túto aktivitu vykonali naši spolubratia Rudolf Kulman KLJ a Vladimír Śvehla OLJ v minulom roku.
Nájdete nás na: