SPRÁVA VEĽKOŠPITÁLNIKA RÁDU SV. LAZÁRA JERUZALEMSKÉHO .


SPRÁVA VEĽKOŠPITÁLNIKA RÁDU SV. LAZÁRA JERUZALEMSKÉHO O CHARITATÍVNYCH AKTIVITÁCH RÁDU V ROKU 2020

                                           Profesor Charles Savona-Ventura, GCLJ,  Veľkošpitálnik Rádu sv. Lazára

Táto správa bola v roku 2020 zverejnená celosvetovo.

Rád svätého Lazára vznikol na začiatku 5. storočia. Členovia tohto Rádu budovali za múrmi mesta Jeruzalem miesta (Lazarety), ktoré slúžili obetiam chorým na malomocenstvo. Po prvej križiackej výprave v roku 1099 sa Rád stal špitálnickým mníšskym Rádom. Tieto jeho nemocničné aktivity pokračovali počas celého 12. – 13. storočia a táto jeho činnosť sa rozšírila po celej vtedajšej kresťanskej Európe. Stanovy Rádu z tohto obdobia uvádzajú, že v „ jeruzalemskom kláštore bude umiestnených päťdesiatdva chorých spolubratov a okrem nich by malo byť prijatých minimálne toľko chorých, koľko je tam spolubratov. …. Dostanú šatstvo a jedlo až kým nezomrú “.

Epidémie čierneho moru v 14. storočí zaznamenali pokles počtu chorých na malomocenstvo. Spolu so zmenou postoja k malomocným to viedlo k zníženiu počtu potrebných zariadení pre chorých na malomocenstvo. V Anglicku bolo do nemocnice pre malomocných St. Giles v Holborne umiestnených 40 väzňov. V roku 1345 sa starali ôsmi opatrovatelia  o 14 malomocných, zatiaľ čo v roku 1402 sa starali už iba o štyroch takto postihnutých. V roku 1479 bolo zariadenie Burton Lazars v Anglicku povinné podporovať 14 malomocných, ktorým, ak neboli umiestnení v tomto zariadeni,  bola vyplácaná „ týždenne suma peňazí na potreby ich života“.

Leprosarium sv. Lazára v Rapalle, 15. storočie, zľava sv. Ján, sv. Lazár, Panna Mária s dieťatom zo San Biagia

Politické nepokoje v 16. storočí spôsobili, že sa Rád rozdelil na regionálne zložky, ktoré boli lojálne voči miestnym vládcom. Rád okrem toho postupne nadobudol vo väčšej miere vojenský charakter a do konca 16. storočia sa stal čestným rytierskym Rádom odmeneným týmto titulom za služby poskytované francúzskym kráľom. Nemocničný charakter si však Rád zachovával aj počas nasledujúcich storočí. Správa z roku 1690 o príjmoch z majetku Rádu vo Francúzsku uvádza značný počet nemocníc – špecializovaných na liečenie malomocných a  hospicov  / hotel-Dieu /. V roku 1722 sa francúzsky kráľ pokúsil posilniť nemocničnú funkciu Rádu a umiestnil všetky kráľovské nemocnice pod správu Rádu.

Francúzska revolúcia postavila charatívnu činnosť všeobecne do úzadia. V roku 1830, po obnove dynastie Bourbonovcov, ale strate kráľovskej ochrany vo Francúzsku, však Rád prevzal, ako dôvod svojej existencie, na seba novú úlohu a to podporu charitatívnych aktivít vo Svätej zemi. V roku 1910 bola táto jeho úloha následne zapracovaná aj do stanov Rádu – „ Rytieri – špitálnici plnia svoje poslanie kedykoľvek je to možné, otvorení sú k svojmu svedomiu, a so súcitom dávajú seba do služby Cirkvi, chudobným, malomocným, iným chorým ľuďom a prichádzajúcim pútnikom. Patriarcha svojou autoritou zabezpečuje, aby sa dary rozdávali medzi rádové hospice, ustanovizne, na činnosť Rádu,  pre slávu Svätej cirkvi, evanjelizáciu neveriacich a pre zázemie pre chudobných a chorých. “

Príkladom toho je široká škála charitatívnych aktivít opísaných v teto správe Veľkošpitálnika Rádu, ktorú si môžete stiahnuť kliknutím na ikonu pod textom.

voľne preložil

Chev. Ing. Ján Stanek KLJ

kancelár Rádu

voľne preložil

Chev. Ing. Ján Stanek KLJ

kancelár Rádu

Nájdete nás na: